V akom veku si začala športovať a aký bol tvoj prvý šport, ktorému si sa venovala? 

Mojou prvou pohybovou aktivitou boli ľudové tance, pritom som však nezotrvala dlho. Ako 6 ročná som sa začala venovať synchronizovanému plávaniu. Od prvého momentu som vedela, že toto je šport, ktorý chcem robiť!

Kedy v tebe vznikla túžba venovať sa športu naplno (na profesionálnej úrovni) a dalo sa to skĺbiť s inými povinnosťami (školskými)? 

Vždy som bola veľmi ambiciózna, kládla som si tie najvyššie ciele a išla do všetkého naplno. Či už v športe alebo v škole. Je to náročné, ale so správnym časovým manažmentom sa všetko dá stihnúť. Z amatérskeho do profesionálneho športu som časom prešla tak nejak prirodzene. Počet tréningových hodín sa postupne zvyšoval a ani som sa nenazdala a dnes už trénujem 6-8 hodín denne.                   

Čo alebo kto bol pre teba najväčšou motiváciou a vzorom, aby si dosahovala čo najlepšie výsledky?

Najväčšou motiváciou je pre mňa pokrok. Nie je nič motivujúcejšie ako vidieť výsledky svojej tvrdej práce. Mojím najväčším vzorom bola moja bývalá partnerka Jana Labáthová, od ktorej som sa toho nesmierne veľa naučia a som jej za trpezlivosť, ktorú so mnou mala, veľmi vďačná.

Čo pre teba znamená šport? Čo ti priniesol a naučil ťa do života? 

Šport je neoddeliteľnou súčasťou môjho života a dal mi toho veľmi veľa. Vďaka nemu som spoznala mnoho inšpirujúcich ľudí, získala priateľov na celý život a mala možnosť precestovať kus sveta. Naučil ma disciplíne, dobrej organizácii času a hlavne to, že v živote nič nejde bez tvrdej práce.

Boli chvíle kedy si chcela s profesionálnou kariérou skončiť? 

Profesionálny šport nie je vôbec ľahký a hlavou sa vám v ťažkých chvíľach mihne všeličo. Ja mám však ešte stále pred sebou méty, ktoré chcem dosiahnuť a preto sa nad takýmito vecami nezamýšľam.

Aké boli tvoje pocity, keď sa ti podarilo kvalifikovať sa na OH v Rio de Janeiro 2016? 

Najprv som si úplne neuvedomila čo sa nám vlastne podarilo a neskôr som už pociťovala len obrovskú radosť a pocit zadosťučinenia. Najviac ma dojali reakcie mojej rodiny a priateľov. Je to úžasný pocit vidieť, že ľudia na ktorých vám najviac záleží sú na vás pyšní.

Aký je teraz tvoj najväčší cieľ alebo sen v rámci športovej kariéry? 

Rozhodne OH 2021 v Tokiu. S mojou duovou partnerkou Dianou Miškechovou sme už vyhrali domácu kvalifikáciu. Momentálne tvrdo trénujeme v Slovenskom olympijskom tréningovom centre v Šamoríne a pripravujeme sa na medzinárodnú kvalifikáciu v Tokiu. Držte nám palce!

Mala si počas svojej športovej kariéry skúsenosť s projektom akým je SportInstitute a čo pre teba znamená táto spolupráca?

Je to moja premiérová spolupráca. Myslím si, že je to veľmi zaujímavý projekt s dobrým úmyslom a som rada, že môžem byť jeho súčasťou. Je pekné, že niekto má snahu rozvíjať pohybové aktivity u detí a bolo by super, keby sa inšpirovali aj iní a bolo by takýchto projektov na Slovensku viac.

Aké si mala pocity počas športového leta 2020 so SportInstitute, keď detičky s úžasom pozerali na tvoje umenie akvabely? 

Bolo to úžasné, doslova ma naplnili energiou. Bolo skvelé sa pozerať na radosť v ich očiach. Pripomenuli mi, že v živote nie je nič samozrejmosťou a treba si vážiť každú maličkosť. Dúfam, že sa budúce leto tento projekt zopakuje a už teraz sa na neho teším.

Prečo si myslíš, že šport je pre deti dôležitý a je potrebné, aby každé dieťa malo možnosť športovať

 Myslím si, že pohybová aktivita je veľmi dôležitá nielen pre fyzické, ale i psychické zdravie detí. Naučí ich to disciplíne, tímovej práci a prinesie im to množstvo zážitkov so svojimi rovesníkmi. Bolo by skvelé, keby každé dieťa malo rovnakú štartovaciu čiaru a malo tú možnosť rozvíjať svoj športový talent. Obohatilo by to nielen slovenský profesionálny šport, ale aj celú spoločnosť.

Občianske združenie SportInsitute drží palce Nadi na ceste k jej unikátnemu prvenstvu v rámci Slovenskej republiky ako aj celého športu synchronizovaného plávania.